Diplomová práca sa venuje spôsobom, akými fotografia zobrazuje a formuje kultúrne
identity v rôznych spoločenských a historických kontextoch. Východiskom je skúmanie
mechanizmov ako sú estetizácia, inscenovanie a vizuálne vytesňovanie, prostredníctvom
ktorých fotografia ovplyvňuje kolektívne predstavy o kultúrach a komunitách.
Na základe analýzy vybraných diel Edwarda Curtisa a Karola Plicku práca sleduje, ako fotografia
napomáhala konštrukcii obrazu pôvodných komunít a národných identít v období, keď tieto
identity ešte nemali ustálenú vizuálnu podobu a boli predmetom symbolického formovania.
Osobitná kapitola je venovaná prípadom zobrazovania domorodých kmeňov z rôznych častí
sveta, na ktorých sa odhaľuje pretrvávajúca mocenská asymetria medzi fotografom
a zobrazovaným subjektom.
Práca čerpá z vizuálnych štúdií, postkoloniálnych teórií a sociológie kultúry, pričom sa snaží o kritickú reflexiu fotografie ako nástroja symbolickej moci. Cieľom je priblížiť, ako sa prostredníctvom obrazu vytvárajú predstavy o tom, čo je kultúrne hodnotné, autentické a reprezentovateľné.
