Dielo Space to Space prepája svet tradičnej ručnej kresby a digitálneho svetla, aby vytvorilo priestorový dialóg medzi vnútorným a vonkajším svetom človeka. Na čierne plexisklo je ručne vyškrabaná figurálna kresba, ktorej šrafúra umožňuje presvitanie svetla z monitora. Digitálna svetelná vrstva je vytvorená v programe TouchDesigner a je riadená ultrazvukovým senzorom vzdialenosti. V reakcii na prítomnosť diváka sa svetlo mení – čím je človek bližšie, tým intenzívnejšie preniká do vyšrafovaných častí postavy a „rozžiaruje“ jej vnútorný priestor.
Téma „space to space“ sa v diele rozvíja na viacerých úrovniach:
– fyzický priestor diváka ovplyvňuje digitálny priestor svetla
– digitálny priestor preniká do analógového média kresby
– vnútorný emocionálny priestor postavy reaguje na vonkajší svet a jeho blízkosť
Kompozície troch zvolených figurálnych póz reprezentujú tri emocionálne stavy: neistotu, osamelosť a nádej. Neistota pracuje s deformáciou siluety. Hlavu a hruď spája dynamický chaos, ktorý vizuálne pripomína vnútorné napätie a mentálnu neukotvenosť. Krčovité gesto rúk podporuje dojem vnútorného boja. Svetlo tu reaguje najcitlivejšie – blízkosť človeka chaos upokojuje a stabilizuje.
Osamelosť je vyjadrená postavou otočenou chrbtom, zbavenou identity a pohľadu. Odhalený chrbát pôsobí zraniteľne, chladne a „bez dotyku“, čo umocňuje pocit izolácie. Svetlo v nej presvitá len slabo – až prítomnosť diváka začína tento priestor jemne oživovať.
Nádej predstavuje postavu naklonenú smerom nahor, akoby hľadala svetlo alebo odpoveď mimo seba. Digitálne svetlo prenikajúce do kresby nadobúda v tomto prípade symbolickú rovinu: pripomína podporu, ktorú môže priniesť priblíženie sa druhého človeka.
Space to Space tak vytvára autonómny, no živý priestor, v ktorom divák svojou fyzickou prítomnosťou vplýva na vnútorný svet postavy. Dielo zdôrazňuje, že emócie nie sú uzavretým svetom – sú dynamickým priestorom, ktorý sa mení v kontakte s iným človekom.
