Myšlienka mojej klauzúrnej práce je hudba alebo zvuk a emócie, ktoré môžeme cítiť pri počúvaní hudby. Vo fyzike je zvuk vibrácia vzduchu, ktorá sa pri dopade na ušný bubienok premieňame na nervový signál, alebo zvukovú informáciu, ktorá ďalej prichádza do mozgu. Toto môžeme vnímať ako „Less“ vo tvrdení „Less is more“.
Z biologickej stránky však dokáže vyvolávať určité stavy, pri ktorých do mozgovej časti, ktorá ovláda emócie sa dostáva väčšie množstvo krvi, čím zvyšuje jeho aktivitu. Tieto mozgové časti môžu spustiť proces počúvania hudby „cez spomienky“ (hipokampus/amygdala, ktoré dopomáhajú s procesom pamätania) alebo vnímanie zaužívaných zvukov, ktoré sú nám blízke, či už vyvolávajú strach, smútok, radosť alebo iné. Ovplyvňujú celý organizmus, napríklad zvýšenie alebo zníženie tepu, potenie, únavu…
Toto môžeme vnímať v tvrdení ako „more“.
Myšlienka ďalej zahŕňa aj spomínaný srdečný tep. Chcela som spojiť dva dôležité orgány, ktorými najviac „vnímame“ hudbu. Vizuál pripomína vlnové dĺžky, ktoré zároveň pripomínajú aj srdečný tep. Animáciou ukazujú pohyb, ktorý vyjadruje dané emócie.
