V knihe Madonna objavujem proces post-bondingu ako oneskoreného utvárania pevného citového puta medzi matkou a dieťaťom. Novo odkryté vrstvy vzťahu sprevádza strach z jeho možnej straty, konečného opustenia a zabudnutia. Dôležitou súčasťou práce je rovnako téma starnutia a ochabovania mysle i tela, čím ďalej tým viac sa vzďaľujúcich od spoločenského ideálu.
Videla som ťa umierať. Ležala si na posteli a tvár sa ti prepadala, ako hniloba postupovala. Pomalý rozklad rozprestretý do radu obrazov vedúcich až k úplnému koncu. Všetko schladlo.
Čím ďalej viac sa o teba bojím. Myslím na to, čo robíš. Na čo myslíš. Kde práve si a či by som tam mohla byť s tebou. Aby sme nadviazali na to, čo sme kedysi nemali, a teraz to znova nachádzame. Ak ťa mám dosť rada? Snáď viac, než si uvedomujem. A možno menej, než si zaslúžiš. Ale postarám sa o teba a ty zase o mňa. Zostali sme si samé. Si moja madona. Som tvoja madona.
