Projekt je vizuálnou exploráciou konceptu intra-akcií, pojmu fyzičky Karen Barad, ktorý presahuje tradičné chápanie vzťahov. Na rozdiel od „interakcií“, kde už predtým existujúce entity na seba navzájom pôsobia, intra-akcie znamenajú, že entity (napr. objekty, subjekty, materiály, technológie) sa navzájom spoluvytvárajú a sú konštituované, teda vytvorené práve prostredníctvom svojho vzájomného pôsobenia. Hranice medzi nimi nie sú pevné, ale vznikajú ako efekt neustáleho procesu „spolu-stávania“. Dielo demonštruje, ako sa všetko navzájom mení a je vzájomne podmienené, čím spochybňuje predpoklad samostatných existencií.
Ústredným bodom je fotografia vytvorená na svetlocitlivom papierizachytávajúca stopy objektov ako vlna, káble, voda, poháre, rastliny či nedojedená pizza. Výsledok však nie je len záznamom pôsobenia svetla na predmety, ale aj priamym prejavom intra-akcie medzi svetlom, materiálom papiera, vloženými objektmi a autorským zásahom. Každý prvok sa aktívne podieľa na vzniku obrazu; ich identita a forma sú neoddeliteľne prepojené s procesom, v ktorom vznikli. Menšie fotografie dokumentujú tento postup vzniku v prostredí.
Tému intra-akcií ďalej rozširujú fotografie mikroskopického sveta. Rozšírené a transformované zábery buniek, spracované a dokreslené pomocou umelej inteligencie a autorského zásahu, predstavujú komplexnú sieť intra-akcií. Tu sa elementárne biologické dáta, algoritmy AI a autorská kreativita nevnímajú ako oddelené komponenty, ale ako dynamický celok, ktorý sa navzájom spolukonštituuje a vedie k vzniku nových vizuálnych foriem.
Sériu tiež dotvárajú verzie pôvodných, nerozšírených záberov na preukázanie rôznosti spôsobov bytia jednotlivých fotografií aj zachytených buniek. Tie boli pozorované pod rozličným priblížením mikroskopu v preparátoch orgánov, napríklad kože, mozgu či sleziny, a diferencované použitím buď farbív odlišujúcich jednotlivé bunky alebo farbív zvýrazňujúcich jednotlivé časti buniek.
Celé dielo nepoukazuje len na to, ako sa veci navzájom ovplyvňujú, ale najmä ako sa všetko navzájom formuje v neustálom procese „spolu-stávania“ či „spolu-vytvárania“. Jednotlivé fotografie sú svedectvom o tom, že hranice medzi subjektom a objektom, prírodou a technológiou či procesom a výsledkom sú fluidné a sú nepretržite konštruované v rámci hlbokých a dynamických intra-akcií. Dielo tak vizuálne rozvíja myšlienku, že realita je neustále pretváraná a zmysel a forma sa vynárajú z inherentnej prepletenosti všetkého okolo.
