Celá moja práca sa začala formovať v momente, keď som jedla segedín. Kapusta ako chuť, vôňa a spomienka na spracovanie sa mi okamžite spojila s predstavou vrstiev, tlaku a pohybu tela. Práve fyzický proces spracovania kapusty jej krčenie, stláčanie a stúpanie sa stal východiskom pre prácu s materiálom a tvarom odevu.Kapustu vnímam ako výrazový prostriedok aj ako každodennú surovinu, ktorá je nenápadná, dostupná a pritom ponúka množstvo možností spracovania. Táto variabilita sa prenáša do práce s textíliou, kde krčenie, riasenie a vrstvenie reflektujú jej transformáciu. Materiál je zámerne deformovaný a zbavený uhladenosti, aby niesol stopu tlaku, dotyku a fyzickej práce. Odevy nevychádzajú z doslovného zobrazovania kapusty, ale z princípov jej spracovania. Vrstvy látky sa prekladajú, posúvajú a zhŕňajú podobne ako listy kapusty počas prípravy. Modely čerpajú z estetiky pracovného odevu, ktorý je prirodzene spojený s manuálnou činnosťou a opakovaným gestom. Biela farebnosť zvýrazňuje tvar, štruktúru a proces a necháva vyniknúť samotný materiál.
