Jazdectvo predstavovalo v období Veľkej Moravy elitnú zložku spoločnosti. Jazdci patrili k družine kniežaťa a aristokracii, pričom kôň nebol len dopravným prostriedkom, ale aj symbolom moci, prestíže a vojenskej autority. Súčasťou ich výstroja boli ostrohy, ktoré patria medzi časté archeologické nálezy a odkazujú na potrebu kontroly v čase častých bojov. Objekt vychádza z historického kontextu a transformuje ostrohu do súčasnej podoby. Kryštálový bodec pracuje so symbolikou kontroly a nadradenosti. Organicky tvarovaný bronz kontrastuje s neopracovaným kryštálom a vytvára napätie medzi formovaním a prirodzenosťou. Kôň ako živý symbol prírody, sily a slobody sa v dejinách stal nástrojom ľudskej túžby po moci a reprezentácii. Napätie medzi jeho prirodzenosťou a snahou človeka ovládať ho vytvára kontrast, ktorý pretrváva dodnes. Ostroha neodkazuje len na minulosť, ale reflektuje aj dnešnú spoločnosť, v ktorej vizuálne znaky luxusu naďalej fungujú ako nástroje moci a sociálneho rozlíšenia. Rovnako ako kedysi, aj dnes sa status vyjadruje prostredníctvom symbolov, mení sa len ich forma, nie význam. Ostroha tak prestáva byť funkčným nástrojom a stáva sa symbolom, ktorý odhaľuje mechanizmy hierarchie. Projekt vychádza z myšlienky, že človek je prirodzene nastavený vnímať spoločenské postavenie na základe vizuálnych znakov. V minulosti znamenalo vyššie postavenie väčšiu šancu na prežitie, prístup k zdrojom a ochranu. Dnes sa tieto mechanizmy prejavujú prostredníctvom materiálnych symbolov, ktoré vytvárajú identitu a spoločenské postavenie bez slov. Luxusné predmety tak nevyjadrujú len bohatstvo, ale aj potrebu hodnoty, viditeľnosti a kontroly nad vlastným obrazom. Projekt poukazuje na nadčasovosť týchto mechanizmov: dejiny sa nemenia, menia sa len objekty, prostredníctvom ktorých dokazujeme svoju hodnotu.
