Väzenie dejín

Film o väznici v Uherskom Hradišti je zamýšľaný ako kinematografická výpoveď miesta. Pomocou interaktívnych exkurzii, rozhovorov, svedectiev sú koncipované stretnutia aktérov ktorý zodpovedajú minulým, súčasným aj zamýšľaným funkciám a rolám miesta. Výklad aj stíšenie, živé obrazy, počmáraná stena, intímny dotyk múrov, medzi ktorými pochodovali epochy. Väznica ako bytosť. Film ako príležitosť až výzva na priame stretnutie s dejinami z pozície štábu, protagonistov a divákov. Dominantou spracovania vizuálu je strom, ktorý na seba prevzal asociácie spojované či už priamo alebo nepriamo s väznicou a jej okolím. Strom je kreslený ručnou drôtovou kresbou ako dotyk ľudskosti k tak opustenému priestoru akou je väznica. Pri lepšom zadívaní sa naň si tam divák nájde symboly, ktoré odkazujú priamo k filmu a mali by v ňom vzbudiť zvedavosť ale aj nejasnosť aby mal motiváciu si film pozrieť. Farebnosť som zvolila tmavo zelenú s bledou béžovou odkazujúcou na múry väznice obrastené stromami.