„Otázka autorstva v ére umelej inteligencie nezaniká, ale transformuje sa do nových, komplexnejších a distribuovaných foriem.“ – Mgr. Paulína Grolmusová
Artificiálne umenie a autorstvo v ére umelej inteligencie skúma, ako generatívna umelá inteligencia mení tradičné chápanie autorstva, tvorivosti a umeleckého procesu v súčasnej digitálnej kultúre. Diplomová práca prepája filozofické a kulturologické prístupy postmodernizmu, transhumanizmu a posthumanizmu s analýzou súčasného AI umenia. Reflektuje otázku, kto je dnes autorom umeleckého diela – človek, algoritmus alebo komplexný technologický systém.
Teoretická časť práce sa venuje historickému vývoju konceptu autorstva od romantickej predstavy autora ako génia až po postštrukturalistické teórie Rolanda Barthesa a Michela Foucaulta. Následne analyzuje premenu subjektu a vznik nových modelov autorstva v podmienkach algoritmickej kultúry. Súčasťou práce je aj vlastná typológia modelov autorstva, ktorá rozlišuje konzervatívny, transhumanistický a posthumanistický prístup k umeleckej tvorbe.
Ďalšia časť sa zameriava na analýzu vybraných umeleckých projektov pracujúcich s umelou inteligenciou. Ako sú Refik Anadol (Unsupervised), Obvious (Edmond de Belamy), Anna Ridler (Mosaic Virus) či Sougwen Chung. Prostredníctvom prípadových štúdií práca ukazuje rôzne podoby spolupráce medzi človekom a technológiou. Reflektuje otázky originality, autenticity, distribuovaného autorstva či úlohy recipienta.
Záverečná časť sa venuje dopadom AI umenia na kultúrne inštitúcie, umelecký trh a arts management. Ale aj environmentálnym, etickým a právnym aspektom generatívnej umelej inteligencie. Práca chápe artificiálne umenie nielen ako technologický fenomén, ale predovšetkým ako kultúrny symptóm súčasnosti, ktorý zásadne mení spôsob, akým premýšľame o tvorbe, identite a budúcnosti umenia.
