Odrazy detstva skrz médium mozaiky spájajú dohromady obrazy minulosti. Mozaika je použitá ako metafora k pamäti, ktorá sa kúsok po kúsku rozpomína na dávno zabudnuté detské spomienky ukryté ďaleko za okolnosťami súčasnosti. Pomaly nám skladá nejasný obraz momentov, ktorým bolo predtým prikladanej viac pozornosti než teraz, niekoľko rokov potom. A predsa nás každá jedna aj zabudnutá spomienka sprevádza ďalej. Fragmenty minulosti sú vyobrazené skrz fotografie konkrétnych udalostí v mojom detstve. Vo fotografiách sa moja silueta stáva mostom medzi súčasnosťou a minulosťou vďaka vloženému zrkadlu. V ňom je súčasnosť minulosťou aktívne konfrontovaná.
