Venuša

Venuša sa v tomto diele stáva reprezentáciou ideálnej formy spoločnosti, do ktorej sa ľudia snažia alebo sa od nich očakáva, že do nej zapadnú. Opakujúci sa vzor pletiva formuje Venušu a stáva sa jej formou
spoločnosti. V jej strede leží duša, nesmrteľná. Jej nejasný tvar, neustále sa meniaci a pohybujúci, teraz slúži ako zrkadlo našich vlastných odrazov. Nite s modrými korálkami spájajú nás samých so spoločenským idolom, ktorého sme súčasťou. Modrá farba nesie tichú váhu nekonečna, nesmrteľnosti a spirituality.