Cieľom súťaže návrhov je získať architektonicko-urbanisticko-krajinársky návrh revitalizácie centra mesta Pezinok. Zadanie je podkladom na priblíženie základných informácií o riešenom území a zadefinovanie dôležitých tematických okruhov, ktoré je potrebné riešiť, aby sa územie stalo kultivovanejším, organizovanejším a príjemnejším na pobyt.
Zóna zhromažďovacia – Otvorený priestor umožňuje voľný pohyb a predovšetkým dianie podujatí a akcií, a teda život mesta. Dojem väčšieho merítka podporuje väčší formát dlažby a prislúcha k rastúcemu a neustále zväčšujúcemu sa mestu. Zóna zelene – Zeleň a súčasne výtvarný prvok svojím asymetrickým a dynamickým tvarom narušuje symetrickú kompozíciu námestia. Námestie člení, ale zároveň nevytvára bariéry. V zeleni sú vedené trasy, ktoré sú vyskladané z dlažby v dekore pripomínajúcej tehly. Tým odkazujú na klenutie vinných pivníc a tradíciu výroby tehál v Pezinku. Zeleň svojím tvarom vytvára záliv pre zónu pobytu. Pobytová zóna – V zóne sa nachádza autobusová zastávka ako uzol mobility. A špecifický mobiliár tvorený práve pre toto miesto. Mobiliár je v tvare štylizovanej hroznovej kostrnky a tým činí zo sediacich bobule, plody mesta. Mobiliár neurčuje smer pohľadu a umožňuje viac jednotlivých sedení či už pre pobyt na námestí alebo pri čakaní na autobus.
Námestie lemujú dve prejazdné trasy pre zásobovanie. Vyhradzuje ich zmena v materiáli dláždenia. Od ulice M. R. Štefánika je prístup k línií kolmých parkovacích státí, a ďalšie tri státia vyhradené pre policajné
vozy sú umiestnené v juhozápadnom rohu námestia. Umiestnenie Mariánskeho stĺpu ostáva v návrhu také, aké je v súčasnosti. Stĺp je dominujúcim vertikálnym prvkom, zakončujúcim potočnú ulicu a jeho umiestnenie mu dáva dostatočnú pozornosť a vážnosť v priestore.
Potočná ulica je pešou zónou, ktorá poskytuje voľné a bezpečné premostenie medzi Radničným námestím a Kultúrnym domom. Ulica je pozdĺžne rozdelená na jednu a dve tretiny. V mieste predelu
je umiestnená vodiaca červená línia z dlažby v dekore tehly. Na línií je umiestnenie stromoradie a mobiliár. Lavičky sú bezoperadlové pre možný prístup z oboch strán.
Sám o sebe je Kultúrny dom charakteristickou stavbou, a preto sním návrh operuje iným spôsobom ako zo zvyšným riešeným územím. Návrh okolie kultivuje a povyšuje na reprezentatívny predpriestor.
Dlažba v predpriestore kultúrneho domu je z liateho betónu, ktorého široké vzdialenosti dilatačných medzier zväčšujú merítko a tým pod porujú charakter stavby. V okolí domu je vysunutý podstavec so schodiskom po celej prednej strane. Navodzuje otvorenosť a prístupnosť. Stromoradie dopĺňa stávajúce agáty. Parkovacie státia sú z prednej časti Kultúrneho domu presunuté na severnú stranu domu.
Vo voľnom priestore pred vstupom a v osi s Potočnou ulicou sa nachádza miesto pre výtvarnú inštaláciu, ktorá je poctou Eugena Suchoňa. Tento prvok by mal byť pomerne monolitickým, vertikálnym objektom s pridanou zvukovu funkciou. Napríklad v podobe píšťal či zvonov. Jeho rozozvučenie by sa odohrávalo v určitý deň či hodinu. Jeho výsledné technologické a vizuálne stvárnenie môže byť témou pre neskoršie vypracovanie projektu či umeleckého sochára.
